DarkLezdgar
Experience :
Počet príspevkov : 1
Join date : 17.01.2013
Age : 27
 |  Predmet: Yachiru Kayoko  Ut február 25, 2014 1:43 am | |
| //: Viem že fórum ešte nieje ani dokončené a ani spustené, no aj tak som si už spravil charakter pretože neviem v akej budem časovej situácií (škola) v dobe keď sa spustí a nechcem o nič prísť. Dúfam že to chápete, za porozumenie vopred Ďakujem  Základné Informácie:
Meno a Priezvisko :
Yachiru Kayoko
Prezývka:
Yachi, Pre tých čo ho nepoznajú a okradol ich je to "Rudé Oko". Toto pomenovanie dostal kvôli tomu ako že posledné čo okradnutý ľudia uvideli bol rudý diamant, ktorý svietil na jeho Katane keď utekal a mizol v tme.
Vek :
17
• • • • • • • • • • • • •
Hodnosť:
Genin
Pohlavie:
Muž
Krvná skupina:
0
Narodený:
13.9.1996 (September)
• • • • • • • • • • • • •
Vesnica:
Kumogakure no Sato
Presvedčenie:
,,Bez pekla, nieje raj." ......... ,,Po každej búrke vide slnko."
Klan:
xxx
Zameranie:
Taijutsu- 50%
Ninjutsu-50%
Genjutsu-0%
Taijutsu - Yachiru využíva taijutsu veľmi často. Pred niekoľkými rokmi keď ešte bol Yachiru zlodej musel vedieť aspoň základné kopy a údery aby prežil. Bez rodičov to mal veľmi ťažké a preto sa musel zaoobstarať sám. Kedže denno denne trénuje svoje pohyby, zručnosť, rýchlosť a ohybnosť stáva sa z neho génius na Taijutsu. Už keď bol veľmi malý ho vždy bavili lietať ako splašený a kopať do všetkého. Práve preto je taijutsu jeho špecialitou a snaží sa ho čo najskôr doviesť k dokonalosti.
Ninjutsu - Aj keď je Taijutsu jeho hlavným zameraním, nezanevrel ani ja Ninjutsu. Daisuke ho učil rôzne techniky a snažil sa ho doviesť na tú správnu cestu a aby Yachiru používal techniky len v prípade núdze a hlavne na ochranu a premyslené útoky ako len tak bezhlavo útočiť a tým sa vyčerpať. Tak ako pri Taijutsu tak aj pri Ninjutsu strávil Yachiru nespočet hodín. Už od malička bol veľmi nadaný čo sa týka praxe, teória mu nikdy nešla. No keď prišlo do tuhého, vždy vedel čo má robiť. Ani Ninjutsu ani Taijutsu mu nerobia najmenšie problémy.
Genjutsu - Genjutsu je zameranie ktoré Yachimu nič nehovorí. Nikdy sa ho neučil a ani to nemá v úmysle. Aj keď nemá záujem naučiť sa ho, záujem ubrániť sa pred ním by tam aj bol. Spoločne s Daisukem sa učil brániť sa rôznym typom Genjutsu. No z nulovým výsledkom. Jediné čo kedy dokázal bolo ubrániť sa len tým veľmi slabým Genjutsu. Čo sa týkalo tých silnejších, bol koncoch. Ale aj keď vie že sa z toho nedostane, neprestáva sa snažiť a bojovať o svoj život a taktiež aj život svojich blízkych.
Schopnosti:
Yachiho schopnosti sú ojedinelé. Je veľmi pružný a jeho reakcie sú bleskurýchle. Keďže sa živil kradnutím, neraz musel s niekým bojovať alebo pred niekým utekať. Nebojí sa bojovať aj proti viacerým mužom naraz. Jeho najväčšou výhodou je bojový duch a neskutočné sebavedomie. Yachiru je veľmi dobrý bojovník na blízko. Jeho pohyby sú ladné a veľmi presné. Vždy si najprv dopredu rozmyslí čo sa chystá spraviť a potom to spraví. Yachiru je taktický typ bojovníka. Veľmi rád a taktiež veľmi dobre využíva svoje taktiky v boji a to z neho spravilo vynikajúceho ninju. Aj keď nemá moc priateľov, je veľmi zručný a vždy si vo všetkom vedel pomôcť sám. Od malička sa snažil dokázať ostatným že aj on existuje a je každému dôstojným protivníkom. Jeho schopnosti sú úctyhodné. Špecializuje sa najmä na boj z blízka, preto si už od malička piluje svoju obratnosť, rýchlosť a presnosť úderov. Tvrdo drie každý jeden deň, a snaží sa stále zdokonaľovať.
Zbraň, vybavenie :
ZVN, Katana s rudým diamantom na rukoväti. Diamant je jednou s mála vecí, ktoré mu zanechali jeho rodičia. Práve preto ho stráži ako v hlave. Tak isto ako diamant, aj katanu mu rodičia zanechali po ich smrti. A keďže katanu používa najčastejšie, rozhodol sa že tieto dva predmety spojí v jeden. Diamant má jednu zvláštnu vlastnosť, a tou je že keď je Yachi nahnevaný začne svietiť. Kvôli tejto schopnosti dostal názov "Rudé Oko". Aj keď pri sebe nosí svoju katanu a tak isto aj základnú výbavu pre ninju, jeho najsilnejšou zbraňou je odhodlanie, inteligencia a úsilie dostať to čo chce, aj keby mal ísť cez mŕtvoly.
Vlastnosti:
Po tom ako Yachi stretol Daisukeho sa z neho stal iný človek. Stal sa milým a hlavne sa mu vrátila jeho dobrosrdečnosť ktorá kedysi v jeho srdci zahynula. Pomáha ľuďom, stará sa o zvieratá v neďalekom lese a pomáha Daisukemu tak ako najviac vládze. No jeho hnev je neopísateľný. Je to vtipný a milý chalan, pokiaľ sa nenaštve. Potom ide aj cez mŕtvoly. Keď si niečo zaumieni, musí to mať a spraví preto všetko. No vlastne všetko čo sa dá dosiahnuť fyzickou robotou. Ľuďom moc neverí, radšej je v prírode zo zvieratami. Ale keď už si nejakých priateľov nájde dokáže sa za nich postaviť aj takej chvíli keď v boji nemá žiadnu šancu. Jednoducho nedovolí aby o týchto ľuďoch niekto povedal čo i len jedno krivé slovo alebo urobiť niečo čo sa Yachirovi nepáči.
Zaujímavosti:
Meč ktorý Yachiru nosí na chrbte má jednu veľmi zvláštnu vlastnosť, a to takú, že keď sa Yachi nahnevaný diamant na jeho rukoväti začne žiariť krvavo-červenou farbou. Yachiru niekedy vyzerá, ako keby mal rozdovjenú osobnosť. No nieje tomu tak. Keď sa naštve, je to ako keby sa v ňom prebudilo jeho zlé dvojča čo chce všetko zničiť. Naopak keď je kľudný je to nesmierne vtipný a spoločenský človek. Teda...pokiaľ má nejakých kamarátov s ktorými by sa mohol rozprávať.
Podstata:
Raiton
Techniky:
D-rank
Dainamikku • Entorii - Užívateľ hodí kunai na rozptýlenie svojho cieľa a potom využije svoju rýchlosť, pružnosť a prístup k nepriateľovi svojím rýchlym útokom z nepriateľovho slepého bodu.
Kage Shuriken no Jutsu - Pri tomto jutsu se hodí Shuriken Fuuma, ktorý letí na nepriateľa. Miesto jedného shurikenu však letia dva. Ten druhý letí v tieni prvého, a preto nieje vidieť dokým nieje blízko nepriateľa. Tejto technike sa vyhnú iba skúsený ninjovia.
Konoha Senpuu - Pomocou svojej rýchlosti a pružnosti sa užívateľ zameria na súpera, začne točiť svojím telom a pritom rozdáva kopy tým ktorý sú v dosahu jeho útoku.
C-Rank
Kuchiyose no Jutsu - Základné privolávacie jutsu. K jutsu je potreba zmluvu s privolávaným zvieraťom, pečate a užívateľovu krv. Krv s používa k podpisu zmluvy, ktorá môže byť na zvitku alebo tiež ako tetovanie. Privolané zviera môže pomôcť vyriešiť úlohu/misiu alebo pomôcť v bitke/súboji.
Raiton: Jibashi - Užívateľ vloží do svojich rúk veľké množstvo elektriny a následne ruky priloží k zemi a vytvorí niečo ako elektrický koberec. Tento útok spôsobuje dočasnú paralízu zasiahnutej časti tela.
B-Rank
Raiton Kage Bunshin - Táto technika je skoro identická s technikou Kage Bunshin. Jediný rozdiel je, že po zničení Raiton Bunshinu dostane nepriateľ zásah elektrickým výbojom ktorý môže spôsobiť ťažšie vonkajšie poranenia.
Fóbie:
Yachiru má problémy zo spánkom. Od kedy bol malý a jeho nevlastných rodičov zavraždili pri lúpeži, bojí sa zaspávať aby ho náhodou niekto nenapadol. V podstate, po tom ako sa dozvedel pravý dôvod smrti jeho rodičov sa už aj prestal báť. Aj keď sa tieto nočné mory a trápenia skončili, prišli nové fóbie ktoré otriasajú jeho svetom, mysľou a srdcom. Predstava že príde znovu o niekoho veľmi blízkeho ho priam trhá z vnútra. Tvrdo drie a robí preto všetko aby sa to už nikdy nestalo, no nedokáže byť na viacerých miestach naraz a toho sa hnevá. Yachiru je veľmi osamelý človek a práve preto si cenní každého jedného priateľa čo si nájde.
Sen & Cieľ:
1. Dokázať sa postarať sám o seba...(Splnené)
2. Nájsť niekoho, kto mu bude rozumieť a príjme ho takého aký je....(Splnené)
3. Dostať sa do týmu a spoločne plniť misie.
4. Stať sa Jouninom presne ako boli jeho rodičia.
Úspechy:
Aj keď moc tých úspechov nemá, užíva si život a snaží sa prežiť ho v radosti a slobode a nie v nenávisti a uzavretosti. Jeho doterajší najväčším úspechom je samostatnosť, zodpovednosť a všetky tie dobré vlastnosti ktoré sa naučil od Daisukeho a sú cennejšie ako všetko zlato a šperky na svete.
Rodina:
Asuka Kayoko(Mama)- Keďže jeho mama aj s jeho otcom boli zavraždený keď bol Yachi ešte malý, okrem otca ktorý zomrel ešte pred Yachiho narodením, moc spomienok na ňu nemá. No veci ktoré mu zanechala, mu ju neustále pripomínajú, a aspoň na chvíľu má niekedy pocit, akoby nikdy nezomrela. Jeho pár spomienok na ňu a nato ako mu čítala rozprávky a ukladala ho spať, mu vždy dokážu vyčariť úsmev na tvári, ale tak isto aj slzy v očiach. Jeho mama zomrela ako mladá. Každý hovoril, že keď ešte žila, bola to prekrásna žena, plná očakávaní a radosti zo života. Už od malička učila Yachiho usilovnosti, zodpovednosti a dobrosrdečnosti. No po jej smrti sa Yachi uzavrel do seba a dobrosrdečnosť v jeho srdci zanikla. Vždy veril v samého seba, a to len vďaka jeho skvelej mame.
Keigo Kayoko (Otec)- Yachiho otec zomrel ešte pred tým ako sa narodil, no mama mu o ňom veľmi často rozprávala. Vravela mu, aký bol jeho otec statočný, usilovný a hlavne milujúci manžel, a keby sa dožil tak aj otec. Jeho otec bol ten najstatočnejší človek akého kedy poznala.
Vzhľad:
Yachiru má červené oči a biele naježené vlasy. Nosí na sebe niečo ako brnenie ktoré mu zanechal jeho nevlastný otec. Stará sa o neho a stráži si ho. Je to posledná vec ktorá mu po jeho nevlastnom otcovi zostala, takže by sa jej nevzdal ani keby neviem čo bolo. Na chrbáte nosí svoju katanu "Rudé Oko". Okolo krku nosí červenú šatku ktorú pred tým nosila jeho mama. Veľmi mu sedí a taktiež je to posledná spomienka na ňu. Zo začiatku tú šatku nechcel ani prať pretože tam ešte stále bola jej vôňa. No po niekoľkých bojoch a týždňoch nosenia začala čudne zapáchať a tak bol Yachiru nútený šatku vyprať.
Záľubi (koníčky) & Obľúbené :
Yachi miluje prírodu, aj keď nato nevyzerá..už ako dieťa strávil veľmi veľa času v prírode a preto sa lesy stali jeho druhým domovom. S Daisukem veľmi často chodil na prechádzky po všetkých možných lesoch čo sa v okolí Kumogakure no Sato nachádzali. Stará sa o zvieratá, miluje ich. Ďalšia vec ktorá sa dá započítať ako záľuba sú bojové umenia. Venuje sa im už od malička, od vtedy čo bol sám. Zdokonaľuje sa a svoje telo si trénuje až do úplného vyčerpania. Tak ako zvieratá a prírodu, miluje aj cvičenia, tréning a súboje. Yachiru sa nikdy nebál priameho kontaktu zo súperom, práveže to bolo vždy naopak. Yachiru bol vždy ten čo prvý zaútočil.
Neobľúbené:
Zo všetkého najviac Yachiru nenávidí šikanovanie, ponižovanie a bezdôvodné ubližovanie druhým. Yachi má striktné zásady, ktoré dodržiava a nemá zapotreby sa povyšovať nad druhými. Je zástanca toho, že všetci sme ľudia a nemali by sme si navzájom ubližovať. Pokiaľ to teda nieje nutné a životne dôležité. Vždy sa skôr snaží všetko vyriešiť slovne a nie fyzicky. Dokáže si zachovať chladnú hlavu a rozvážnosť, no nie vždy sa mu to podarí. Ďalšia vec ktorú z duše nenávidí je nedochvíľnosť a podvody. Keď človek nevie prísť načas, spôsobuje to niekedy vážne problémy a tie Yachi nemá rád. Keď niekto podvádza, Yachi ho okamžite prestane brať ako rovnocenného súpera a nedáva mu druhú šancu. Hneď ako Yachiru zistí, že ho niekto podvádza alebo klame ten dotyčný u neho klesne na také dno...z ktorého by sa nedostal ani z technikou Shunshin no Jutsu.
Obrázok:
Zlodej bez emócií:
Yachiru žil kúsok od Kumogakure no Sato v maličkom domčeku na úpätí hôr. Žil sám preto sa o všetko musel starať jedine on. Keď bol Yachiru ešte malý chlapec, jeho rodičov a súrodencov mu zavraždili. No vlastne okrem jeho otca ktorý zomrel ešte pred Yachiho narodením. Už ako malý sa naučil starať sám o seba, prať, variť a všetko s tým spojené. Bol ešte dieťa no pre svoje prežitie sa detstva musel vzdať a začať žiť ako dospelý. Keďže bol ešte malý, tak nikdy nepoznal lásku matky ani karhanie otca. Na všetko bol vždy sám, nik mu v najhoršom neprišiel na pomoc. Po čase si dokonca začal myslieť, že za smrť jeho rodičov a súrodencov môže on. No boli to len chvíľkové zúfalé stavy. Niekedy ho beznádej doviedla až ku lúpežiam, bitkám a všetkému zlému, čomu by sa mal v živote vyhnúť. No Yachiru nemal na výber. Aby prežil, kradol, bil sa a nakoniec toho koho zbil aj okradol, a to len preto aby si mohol zato kúpiť niečo dobré, čím by ukojil svoj hlad a smäd. Každý jeho deň bol rovnaký. Keď zrovna nekradol, tak trénoval a zdokonaľoval sa. Aj keď nato nevyzeral, bol veľmi talentovaný a čo sa týkalo boja zblízka, na svoj vek bol veľmi pružný a jeho útoky boli agresívne a presné. Tréningu venoval vážne veľmi veľa času a úsilia. Každým dňom bol silnejší a pružnejší. Vďaka takému prísnemu tréningu ktorý si vypracoval sa z neho stal neobyčajný zlodej. Každú lúpež mal premyslenú a prepracovanú do detailu. Raz sa rozhodol, že vylúpi dom neďaleko toho jeho. No nešlo všetko podľa jeho plánu. Pomaličky sa vkradol do domu, a blížil sa ku rôznym cennostiam čo tam mali. Rôzne šperky, diamanty a zlato všelijakých veľkostí a tvarou. Bral to ako super príležitosť, s týmto úlovkom by už nikdy nemusel kradnúť. Mal by peniaze až do konca života, o nič by sa nemusel starať. No otázkou bolo, či by sa dokázal ukryť, keby bolo po ňom vyhlásené pátranie a či by sa dokázal postaviť následkom keby ho chytili. Všetko sa zdalo byť v poriadku, prišiel ku cennostiam a začal ich pomaličky a potichu vkladať do svojho batohu.Po tvári mi stekali kvapky potu a nervozita v jeho srdci každý ďalším zločinom stúpala. No v tom sa v miestnosti rozsvietilo svetlo a do vošiel tam akýsi pán. Bol to postarší človek, ktorý bol očividne rád že chodí. Yachiru sa otočil a pozrel sa mu do očí. Vtedy sa len postarší pán usmial a povedal mu, nech to vráti späť. Nebolo to nijak zvláštnym hlasom, ani nahnevaným. Ten pán to povedal s úplným kľudom na duši. No Yachi ho neposlúchol a pokračoval ďalej. Vtedy ku nemu ten pán prikročil a chytil ho za ruku. "Prestaň, tým že budeš kradnúť..nenájdeš šťastie." Táto veta Yachiho neskutočne prekvapila. Počul to už veľa krát, ale tento človek mal v sebe niečo, čo by prebudilo aj to najviac nenávisťou pohltené srdce. Vtedy Yachi položil svoju tašku na zem, chytil sa za tvár..a rozplakal sa. Výčitky ho dostihli a on sa z toho emocionálneho ošiaľu nedokázal skoro vôbec pohnúť. Postarší pán mu pomohol si sadnúť a doniesol mu pohár s čajom. Yachi sa upokojil a napil sa s čaju. Ten čaj bol vynikajúci, presne taký aký dostával od svojej mami keď bol ešte malinký chlapec. Pozrel sa na toho pána a predstavil sa. "Volám sa Yachiru Kayoko, veľmi ma mrzí že som vás chcel okradnúť. Ale ako ste si mohol všimnúť, nemám peniaze, ani jedlo. Žijem v malom domčeku neďaleko vás. Moju mamu a súrodencov mi zavraždili taký istý zlodeji ako som ja. Tak isto sa nás snažili okradnúť, no moja rodina sa im postavila. Lenže tý zlodeji boli dobre pripravený a nakoniec ich zabili." Položil pohár späť na stôl a rozplakal sa. "To je v poriadku chlapče." Usmial sa postarší pán. "Poď, dám ti niečo najesť." Zobral ho zo sebou a dal mu kúsok chleba ktorý mu ostal. "Prepáč, toto je zatiaľ všetko čo mám..nestihol som ísť na nákup." Yachi chytil chleba, a tak rýchlo ho do seba natlačil ako keby v živote nejedol. Po malej chvíli sa postavil, poďakoval za jedlo a chcel odísť. No postarší pán ho zastavil a ponúkol mu bývanie u neho. Mal obrovský dom a žil v ňom sám, takže by mu malá spoločnosť urobila radosť. Yachi túto ponuku prijal, a sľúbil mu..že sa polepší a bude mu pomáhať s čím len bude chcieť. "Mimochodom, moje meno je Daisuke.." povedal postarší pán.
Nový začiatok:
Prešlo niekoľko rokov, a Yachi stále býval Daisukeho. Stal sa z neho rolník, a pomaličky ale isto sa z Yachiho a Daisukeho stali veľmi dobrý kamaráti. Vôbec nezáležalo na tom, že bol medzi nimi taký veľký vekový rozdiel. Navzájom si pomáhali a rešpektovali sa. Prešlo niekoľko rokov, Yachi dosiahol pätnásť rokov a stával sa z neho silný a pomerne rýchlo dospievajúci chlap. No aj keď bol roľníkom, nezabúdal na svoje ninjovské schopnosti, ktoré neprestajne trénoval aj počas práce na poli. Trénoval si hádzanie shurikenov, kunaiom a tak isto aj trénoval boj s blízka so svojou katanou. Zdokonaľoval sa, a Daisuke ho v tom ešte podporoval. Robil to, čo sa dalo od veľmi dobrého kamaráta čakať. Daisuke bral Yachiho ako veľmi dobrého kamaráta, no Yachi bral Daisukeho ako súčasť svojej rodiny. Bral ho ako svojho otca, o ktorého prišiel skôr ako sa narodil. Kúsok za domom kde bývali si Yachi postavil svoje vlastné tréningové cvičisko. Nebolo nijak výnimočné, iba pár drevených stĺpov a terčov. Aj keď nebolo nejak extrémne prepracované, stačilo nato aby sa mohol ďalej zdokonalovať. Trénoval každý deň po práci, až jedného dňa prišiel Daisuke domov a oznámil mu že ho prihlásil na Akadémiu. Yachi sa veľmi potešil, a naďalej pokračoval v tréningu. Yachi mal 13 rokov keď prvý krát išiel na akadémiu. Bol na ňu pripravený. Tvrdo drel aby sa z neho stal vynikajúci shinobi. Učenie mu moc nešlo, no čo sa týka fyzických schopností tak v nich vynikal. Prešlo pár rokov a Yachiru konečne dokončil Akadémiu. Daisuke bol na neho hrdý, no v duši ho neustále niečo trápilo. Niečo vo vnútri jeho duše, vec ktorú skrýval pred očami reality. Skrýval sa v tme aby nikto nevedel celú pravdu. Skutočnou pravdou bolo že Daisuke poznal Yachiho už dávne pred tým ako sa snažil vykradnúť jeho dom. Tak isto poznal aj jeho rodinu. No bál sa Yachimu povedať skutočnú pravdu o smrti jeho rodičov. Pravda driemala vo vnútri Daisukeho srdca. Jedného dňa si zavolal Yachiho do kuchyne a rozhodol sa že mu povie celú pravdu. Trhalo mu to srdce, no chlapec sa musel dozvedieť ako zomreli jeho rodičia a prečo. Yachi prišiel do kuchyne a sadol si ku Daisukemu. A vtedy sa začal príbeh o dvojici ninjov.
Skutočný príbeh dvoch shinobi:
Keď si Yachi sadol ku Daisukemu a videl ten jeho smutný, srdce trhajúci výraz, nevedel čo sa deje. Bol zmetený a mrzelo ho že sa Daisuke pre niečo trápi. V tom zdvihol Daisuke hlavu a pozrel sa do očí mladému ninjovi. "Chcem aby si vedel celú pravdu o tvojich rodičoch. Poznal som ich dlho pred tým ako si sa narodil. A pravdou je, že poznám aj teba. Viem o tebe všetko a to ešte skôr ako si mi to sám povedal. Ty svojich rodičov nepoznáš. Zomreli chvíľku potom ako si sa narodil. Nemôžeš si ich pamätať, hneď si sa narodil tvoji rodičia sa ťa zriekli a adoptovali si ťa dvaja veľmi slušný a hlavne čestný ľudia. Dostal si od nich aj meno pretože tvoji rodičia to už nestihli. Všetko čo si pamätáš, každú chvíľku s tvojou mamou. Bola to len náhradníčka ktorá sa o teba starala aby si nezostal na ulici. V mojom srdci je diera, diera ktorá sa nikdy nezahojí. Mal som ti to povedať skôr, no nemal som nato odvahu. Je mi to ľúto." V Daisukeho očiach sa objavila slza, ktorá mu začala stekať po tvári. A za ňou ďalšia a ďalšia. Yachi nevedel čo má nato povedať. Prvé čo spravil je, že sa strašne nahneval, udrel do stola a utiekol nevedno kam. Ako utekal z domu strašne plakal. Celý život žil v klamstve. V tej chvíli ho nebavil život, nechcel ani žiť. Skoro dva dni nebol doma a Daisuke sa o neho začal strachovať. Keď po dvoch dňoch prišiel Yachi domov, celý špinavý a utrápený. Sadol si ku Daisukemu a opýtal sa ho. "A čo sa vlastne stalo s mojimi rodičmi?" Daisuke sklonil hlavu a začal rozprávať. "V ten deň bol strašne zlé počasie. Pršalo a blesky šľahali všade navôkol nás. Vtedy si už bol na svete a bol si doma z nemocnice. Môj dom vybuchol a tvoji rodičia mi ihneď utekali na pomoc. " V tej chvíli si Daisuke vyhrnul rukáv na pravej ruke. Mal ju celú spálenú. Bol to veľmi škaredý pohľad. "Ja som utiekol zadným východom, no keď tvoji rodičia vbehli do domu aby ma zachránili, tak dom ešte raz explodoval. Tvoji rodičia zomreli preto, lebo som nechal zapnutý šporák a oheň zapáli záclony ktoré boli nad plynovou bombou. Je to všetko moje vina." Daisuke sa chytil za hlavu a začal plakať. Yachi sa postavil a kráčal smerom ku Daisukemu, chytil ho za rameno a usmial sa na neho. "Moji rodičia boli hrdinovia, a ja som na nich hrdý." Daisuke sa pozrel na Yachiho s prekvapením v tvári. Čakal že ho bude Yachi nenávidieť. Keď už sa Yachi dozvedel pravdu, už ho nič nedržalo a mohol odísť. Zbalil si veci a videl sa do centra Kumogakure no sato, aby si našiel bývanie a mohol sa z neho stať plnohodnotný shinobi.
Nadišiel čas dospieť:
Prešlo len pár minút od toho ako opustil Daisukeho príbytok. Kráčal pustým lesom a užíval si tieto minúty plné slobody. Slnečné lúče prenikali cez koruny stromov a ožarovali cestu pred Yachiho nohami. Bol vážne veľmi krásny deň. Vtáčiky štebotali a poletovali z korún stromov sem a tam. Yachiru bol oblečený vo svojom tradičnom oblečení. Mal na sebe svoje oceľové brnenie v ktorom mal zastrčený svoj meč, červenú šatku a pod brnením čierny sveter pripevnený k nohaviciam opaskom s kostrou. Na chrbáte si niesol svoj batoh v ktorom mal oblečenie a všetko čo potreboval nato aby sa živý a zdravý dostal do cieľa. Kráčal špirálovitou cestičkou po lese a počúval okolité zvuky. Usmieval sa a tešil sa na svoju novú etapu života. No to ešte netušil, že sa stane niečo čo ho postrčí úplne iným smerom akým pôvodne plánoval ísť. Neustále kráčal lesom a snažil sa prísť do Kumogakure čo najskôr. V tom ale niečo započul. Boli to ako keby kroky, ktoré išli priamo za ním. Otočil sa a obzeral sa navôkol seba, no aj tak nič nenašiel. Bolo to zvláštne a miestami až strašidelné. Rozhodol sa nevšímať si to a kráčal ďalej. Tak aj urobil. Pokračoval vo svojej ceste za šťastným životom keď v tom sa pred ním objavila osoba s čiernou kapucňou na hlave. Rudé oči svietili z tmy ktorú kapucňa vytvárala a palica ktorú neznámy držal v pravej ruke vyzerala ako palica ktorú videl opretú o jeden zo stromov blízko Daisukeho domu pred necelými tromi dňami. Yachiru okamžite odskočil do zadu a vražedným pohľadom sledoval neznámeho. "Kdo ste?!" Zakričal na neho. "Čo po mne chcete?!" Opýtal sa ho chladným hlasom. Neznámy muž stále neodpovedal, len sa pozeral sa mierne sa potácal zo strany na stranu. Vyzeral ako keby mal vypité, a možno tomu aj tak bolo. Yachiru pristúpil o kúsok bližšie a zopakoval svoje otázky. Neznámy muž v tom zdvihol ruku a ukazovákom ukazoval na Yachira. Pustil palicu, no tá namiesto toho aby spadla zostala stáť na mieste ako kôl. Rukou v ktorej držal palicu si dal dolu kapucňu. Yachiru si okamžite všimol samé jazvy ktoré mal na tvári. S prekvapením výrazom sa pozeral na cudzinca a neveril svojim očiam. Nakoniec muž prehovoril. "Ty..." To je všetko čo sa z neho dostalo von. "Ja?.." Opýtal sa ho ešte viac prekvapený Yachi. "Ty si ten, ktorého hľadám." Usmial sa a prehrabol si vlasy. "Prečo hľadáte zrovna mňa? Spravil som snáď niečo zlé?" Opýtal sa Yachiru. "Nechápeš to...Sledoval som ťa veľmi dlhý čas, Yachiru." Povedal cudzinec. "Odkiaľ ma poznáte?" Opýtal sa. "Ako hovorím, sledoval som ťa veľmi dlhý čas. Moje meno je Zentaro Ayame." Poklonil sa. "Som potulný ninja hľadajúci svojho nástupcu v predaní tajného zvitku s technikou Kuchiyose no Jutsu. Aby som upresnil o čom rozprávam, keď si bol ešte malý chlapec tvoji rodičia mi dali túto techniku a povedali, že keď dospeješ, mám ti ju dať. Dedila sa vo vašej rodine z generácie na generáciu a teraz nastal ten správny čas aby si pokračoval ty." Siahol rukou za chrbát a snažil sa vybrať ten zvitok, no Yachiru okamžite vytiahol svoj meč a vytasil ho na Zentara. Nevedel že siaha pre zvitok a preto to bral ako signál k útoku. "Ou...kľud, mladý shinobi. Ja ti nechcem ublížiť." Povedal a pokračoval vo vyťahovaní. Nakoniec ho aj pod hrozbou ublíženia na zdravý vytiahol a ukázal ho Yachimu. Položil ho na zem a rozprestrel ho. "Vy ste poznali mojich rodičov?" Opýtal sa Yachiru. "Samozrejme, keby som ich nepoznal, neprinesiem ti toto." Povedal s úsmevom na tvári. Yachi sa taktiež mierne usmial a skryl svoj meč späť do púzdra. Kľakol si ku Zentarovi a pozeral sa na ten zvitok. "Tak ja ti to teda predvediem. Ustúp trošku." Povedal a následne Yachi ustúpil o kúsok dozadu. Zentaro si zahryzol do prsta, krv si rozotrel v dlani a spravil pečate. "Kuchiyose no Jutsu!" Povedal a ruku na ktorej mal krv priložil na zvitok. Na zvitku sa objavil oblak pary, no tá za malú chvíľu zmizla. Teraz tam sedelo malé, biele vĺča. "Toto je Jun." Usmial sa Zentaro. Yachiru okamžite pribehol ku zvitku. "Ten je krásny." Usmial sa."Ano je. Teraz je ešte malinký, no keď vyrastie bude z neho riadny a veľmi silný vlk." Hneď ako Yachi pribehol, Jun sa postavil na svoje malinké labky a zavrčal na Yachiho. "Ešte ťa nepozná, no spozná. Neboj sa." Usmial sa. "A teraz hlavný dôvod prečo som tu. "Hneď ako mi tvoji rodičia predali tento zvitok, poverili ma aj tvojím tréningom. Keďže máš už tréning za sebou a to veľmi prísny, rozhodol som sa že bude úplne stačiť keď ťa naučím túto techniku používať." Povedal a zrušil techniku, čo spôsobila že sa Akira vrátila do svojho svete. Zroloval zvitok a dal si ho späť na chrbát. "Poznám Daisukeho, takže viem že ten tréning ktorý si podstúpil musel byť nároční, no zocelí ťa." Zhlboka sa nadýchol a pozrel sa do neba. Po chvíli sa opäť pozrel na Yachiru. "Tak, je to na tebe. Pôjdeš somnou? Alebo budeš pokračovať v ceste?" Opýtal sa ho. Yachiru chvíľku len tak stál a rozmýšľal či pôjde alebo zostane. nakoniec sa rozhodol zostať so Zentarom a učiť sa nové Jutsu.
Jun:
Ozajstný Priateľ:
Po odsúhlasení sa Yachiru vydal zo Zentarom na ďalšie dobrodružstvo. Cesta bola dlhá a čas sa krátil. Po necelej hodine kráčania kľukatou cestičkou v lese boli konečne na mieste výcviku. Bol to starý opustený dom. Teda aspoň tak vyzeral. V skutočnosti to bol Zentarov dom. Pri tejto ceste mal najprv Yachiru obavy, no tie opadli hneď ako pochopil všetko čo sa teraz stalo. Vošli do domu a Zentaro si hneď sadol na gauč. "Prepáč, Zentaro. Nechcem byť neslušný, no nemám toľko času nato aby som tu len tak posedával." Povedal a keď sa na neho Zentaro pozrel, usmial sa. Zentaro sa okamžite postavil a kráčal ku Yachirovi. Ten sa pripravoval na ranu, alebo vynadanie...no nemal dôvod. Zentaro ho iba chytil za hlavu a usmial sa. "Máš pravdu, tak poďme." Povedal a vyšiel z domu. Postavil sa na dvor ktorý mal za domom a čakal na Yachira. Ten prišiel chvíľu po ňom a zavrel za sebou dvere. Postavil sa pred Zentara a čakal čo sa bude diať. Zentaro spravil pečate a privolal zvitok. Hneď ako tak spravil ho chytil do ruky a rozložil ho na zemi. "Pristúp ku mne, Yachiru." Povedal a ukázal mu rukou nech príde. Yachiru pristúpil ku nemu a zvitku. "Prvé vec čo musíš spraviť je, že musíš podpísať zmluvu zo zvieraťom ktorého chceš privolať. Jediné čo stačí je, že sa podpíšeš do tohoto zvitku svojou krvou." Yachiru si kľakol, zahryzol si do prstu a krv si otlačil na všetky ostatný prsty. Naklonil sa nad nad zvitok že sa už ide podpísať keď v tom si všimol ďalšie mená na zvitku. Mama...Otec.. Pomyslel si, usmial sa a nakoniec sa podpísal na zvitok. Utrel si krv a postavil sa. "Hotovo." Povedal sebavedomo a čakal čo bude ďalej. "Super, teraz si právoplatne podpísal zmluvu z vlkmi. Hneď ako budeš potrebovať ich pomoc, stačí sa pohrýzť a krv si potrieť na dlaň. Potom spravíš pečate a ruku s krvou priložíš na zem, alebo hocaké pevné miesto. To ale platí iba pri zvieratách ktoré musia stáť. Keď podpíšeš zmluvu z nejakým lietajúcim zvieraťom, môžeš ho samozrejme privolať aj vo vzduchu." Povedal mu a čakal, kým to Yachiru pochopí. Ten to na prekvapenie pochopil na prvý krát. "Tak...teraz to už treba iba trénovať. Nečakaj že sa ti to podarí hneď na prvý krát a taktiež sa môže stať že zviera ktoré privoláš ťa vôbec nebude poslúchať a nebude ťa mať nejak extra v láske." Podotkol a vošiel späť do domu. Teraz už to bolo iba na Yachirovi. Začal sa sústrediť, naberal čo najviac síl. Keď si mi myslel že je pripravený, spravil pečate a ruku s krvou priložil na zem. "Kuchiyose no Jutsu!" Povedal, no vôbec sa mu to jutsu nepodarilo. S toho čo privolal sa nedalo rozpoznať, či je to samička alebo samec. Zrušil techniku a pokúšal sa o to znovu. Prešiel skoro celý deň a Yachiru už bol úplne vyčerpaný, stále sa mu nepodarilo privolať Juna. Snažil sa najviac ako len vedel, no nezvládal to. Rozhodol sa ísť si oddýchnuť a vyskúšať to zas ráno. Tak sa aj stalo. Hneď ako sa ráno zobudil, vyšiel na dvor a opäť trénoval. No bez výsledku. Prešli necelé dva dni a Yachiru sa skoro nikam nepohol. Bol s toho moc smutný. No Zentaro ho povzbudil a Yachiru bol pripravený na ďalšie kolo. Vyšiel von a postavil sa na trávu. V jeho očiach bolo vidieť tak obrovské sebavedomie aké ešte nikdy nemal. Kusol sa do prsta a krvou si potrel dlaň. Tak ešte naposledy... Pomyslel si a začal robiť pečate. "Kuchiyose no Jutsuuuu!!" Zakričal a ruku priložil k zemi. Jeho telo zahalil dym. V dyme boli vidieť obrysy človeka a niečoho čudného čo držal v ruke. Zentaro ktorý stál na schodoch len neveriacky pozeral a čakal čo to má Yachiru v rukách. Vietor zafúkal a dym sa rozptýlil do všetkých strán. Keď už bol prečo aj ten posledný obláčik dymu Zentaro sa usmial a začal tlieskať. Pred jeho očami stál Yachiru a v rukách držal Juna. "Výborne!!" Povedal a pochválil Yachira. Ten sa len usmieval a šťastný vyhadzoval Juna do vzduchu. Yachiho tréning bol u konca a teraz sa konečne mohol vydať na svoju cestu. Zentaro, ktorý bol nesmierne rád že s ním nakoniec Yachi išiel ho odprevadil von z lesa. Rozlúčili sa a Yachi pokračoval v ceste. Prešlo niekoľko dní a Yachi už konečne videl Kumogakure no Sato. Bol veľmi rád, že sa naučil niečo nové a taktiež že už je konečne v jeho novom domove. Ešte pred tým, ako vošiel do dediny sa postavil na lúku hneď vedľa a musel si vyskúšať svoju novú techniku. "Kuchiyose no Jutsu." Povedal a privolal Juna. To čo videl ho strašne prekvapilo. Jun vyrástol a stal sa z neho dospelý vlk. "Ahoj, Yachiru." Povedal Jun a Yachi len tak pozeral s otvorenými ústami. "T-ty....rozprávaš?".. Opýtal sa. "Ano, každý plno vyvinutý vlk dokáže rozprávať." Povedal Jun a usmial sa. Yachi len prikročil ku nemu a zasmial sa. "To je supéééér." Zakričal a objal Juna. "Toto bude vážne skvelé." Povedal a spoločne z Junom vkročili do dediny.
Jun (plne vyvinutý):
Kuchiyose no Jutsu:
Meno: Jun
Pohlavie: Muž (Samec)
Vek: 5 rokov
Vzhľad: Jun je celý biely. Na tvári má jazvy po rôznych súbojoch v ktorý bojoval spoločne z Yachirom. Má zelené oči.
Zvláštnosti: Keď sa Jun rozzúri, tak isto ako Yachirov diamant na čepeli tak aj Junove oči zmenia farbu na červeno. Jeho srsť sa naježí a je veľmi agresívny. Vie rozprávať.
| |
|
